1. Vyskytla sa chatovačka zrazu, z čista jasna.
Pobalený za 5 minút a už letím, basta.
Scenár je nám dobre známy, stále taký istý.
Nudiť sa my nebudeme, tak to som si istý.

2. Samé fľaše, jedlo nikde, šofér kľúče tratí.
A do kolien, všetci svorne, na rovnakej trati.
Ľudí časom ubúda, večer nás nešetrí.
Evolučne pozadu, tak ako sa patrí.

3. A náš doktor budúci, tak to je teda sila.
Dole schodmi pomohla mu gravitačná sila.
Trasie sa už na zemi, no tanec to nie je.
Dáme ešte kapurkové, pomaly už zle je.
Zle je a zle je, zle je a zle je.

4. Rozbehol sa dole chodbou a ledva to stihol.
Boli tam dve zárubne, ale tým sa vyhol.
Mení farby do zelena, celý svet sa točí.
Všetci držia silno palce, nech sa nepomočí.

5. A už zručal ako jeleň vyšiel z neho guláš.
Aj dve hrušky zo dna fľaše no tak to len kukáš.
Nebude piť on už viacej ale ani menej.
Toto je tak akurát, v pohode, viac-menej.
Nie menej, nie menej, ako keď...

Refrén:
Ráno je to jedna, cez deň nula 5,
večer vyšplhá sa na tri hore späť.
Neviem kedy končím, raz ma to zabije,
to sú tie naše, obľúbené promile.

6. A či budeme snáď niekedy normálny?
A či budeme snáď niekedy morálny?
A či budeme snáď menej vulgárny?
A čo je to vlastne byť normálny?

No keď - Ráno je to jedna, cez deň nula 5,
večer vyšplhá sa na tri hore späť.
Neviem kedy končím, raz ma to zabije,
to sú tie naše, obľúbené promile.